|
|
Mallorca / Mallorka / Malorka / Majorca (Španielsko) PrírodaPríroda - Poklad ostrova S'Albufera je pre sťahovavých vtákov rovnako dôležitá ako letisko Son Sant Joan pre turistu. S celkovou rozlohou 2 400 hektárov je najväčšou vlhkou plochou na ostrove. Tieto bažiny sú miestom "medzipristátia" vtáctva, smerujúceho zo severu na juh. V 19. storočí existoval projekt na vysušenie týchto priestorov, v roku 1985 sa dostali do vlastníctva vlády, ktorá vyhlásila túto oblasť za chránenú stretávajú sa tu tzv. birdwatchers, vyzbrojení ďalekohľadom, encyklopédiou a obrovskou trpezlivosťou. Nechýbajú ani ornitológovia. Svoj domov tu našlo okolo 196 druhov vtákov, aj keď ich počet sa mení v závislosti od ročného obdobia.
V súčasnosti má 40% územia Malorky prívlastok "chránené". Rozlohou najväčšie je pohorie Serra de Tramuntana. Súostrovie Cabrera sa stalo prvým chráneným parkom (zahŕňajúcim aj morské dno) v celom Španielsku, neskôr ho nasledovala Dragonera. Piráti, väzni, národný park: súostrovie Cabrera Cabrera bola v minulosti pascou pre námorníkov. Toto súostrovie, skladajúce sa z 18 ostrovov s celkovou rozlohou 1 836 hektárov pôdy, je pre archeológov a potápačov známe ako miesto potopených lodí. V 16. storočí tureckí piráti a barbari vybudovali na ostrovoch hlavný stan, v ktorom plánovali vojenské útoky na susednú Malorku. Na jej pobreží sa preto ostrovania rozhodli vybudovať obrannú pevnosť, ktorá však bola niekoľkokrát zničená. Dôkazom neistoty, ktorá vládla na ostrove je aj fakt, že piráti kontrolovali prísun stavebného materiálu na jej rekonštrukciu. Skutočná dráma sa odohrala na ostrove počas Vojny o nezávislosť (1808), kedy tu bolo väznených asi 9 000 francúzskych vojnových zajatcov, z ktorých o šesť rokov neskôr prežilo iba 3 600.
Treba dodať, že počet ostrovanov v tomto období nepresahoval štyri tucty. V roku 1916 sa ostrov, ktorý dovtedy vlastnili súkromné osoby, dostáva do rúk štátu. Stáva sa z neho vojenská zóna, neprístupná pre verejnosť, vďaka čomu sa dokonale zachoval jeho ekosystém. V súčasnosti sú návštevy povolené na základe špeciálneho režimu, ktorý upravuje aj povolenia pre potápačov. Cabrera je jeden z najlepšie chránených skvostov malorskej prírody. Krajina - inšpirácia v umení Človek, ktorého si maliar vyberie, aby ho namaľoval, sa môže cítiť hrdým. Presne to isté platí aj o určitom regióne. V prípade Malorky obzvlášť, pretože na tomto pomerne malom ostrove sa sústreďuje omnoho viac umelcov, akoby sme očakávali. Už Angličan Gordon West, ktorý navštívil Malorku v dvadsiatych rokoch, vo svojich spomienkach píše, že v penzióne s ním býval maliar, ktorý platil nájom z peňazí zarobených predajom svojich obrazov. Každá dedina má vlastnú zbierku výnimočných osobností rôznych národností, ktoré nedokázali a ani nechceli odolať zvláštnemu čaru, ktoré vyžaruje tento ostrov. Zásluhu na tom má sčasti aj príroda. Pod ostrovom medzi sebou súťažia dva kontinenty - Afrika a Euroázia. Činia tak bez sopiek a zemetrasení a majú na svedomí niektoré z najfantastickejších zátiší ostrova. Z vyhliadkového miesta Es Colomer pozorujeme zvláštnym spôsobom formované gigantické skalnaté útesy, výsledok niekoľko tisícročného procesu.
Reliéf ostrova je trojaký: pohorie Tramuntana, Serra Llevant a medzi nimi ležiaca rozľahlá rovina. Tramuntana je kráľovná, ktorej vrcholy dosahujú výšku 400 m n. m. a ktorej rozmery uspokojujú všetkých cyklistov a milovníkov hôr. Centrálna nížina je zmesou bývalých morských usadenín a saharského piesku, ktorý sa na ostrov dostával zásluhou vetrov počas posledných dvoch miliónov rokov. Ovplyvnili ju aj erózne aktivity neďalekých hôr. Pomerne menšia je vrchovina Serra de Llevant. Jej najvyšší vrchol meria 561 metrov. Každá z týchto troch častí ostrova je niečím typická. Symbolom Tramuntany sú Arabmi vybudované terasy. Umožňujú obrábať pôdu tam, kde by to inak bolo nemožné. Nížina Pla je plná drobných múrikov postavených z kameňov, ktorými boli posiate pozemky a ktoré znemožňovali ich obrábanie. Pozornosť každého návštevníka upúta krása a tvarová rozmanitosť nachádzajúca sa na ploche 3 640 km2. Z hľadiska prírodných foriem a tvarov je skutočným skvostom Serra de Tramuntana, ktorej ochrana sa začala pred 120 rokmi, keď jeden z členov Habsburskej rodiny začal skupovať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v tejto oblasti. Dnes sú najvýznamnejším kultúrnym dedičstvom ostrova. Každým rokom pribúda návštevníkov, pre ktorých je rovnako atraktívne a idylické aj vnútrozemie - dedinky, vidiecke statky a veterné mlyny. Vietor a jeho priatelia: veterné mlyny V minulosti boli centrom každodenného života na malorskom vidieku veterné mlyny.
Dnes tvoria súčasť obrazu prírodnej krajiny, histórie a kultúrneho dedičstva. Je zriedkavé nájsť na tak malej ploche takúto koncentráciu veží s krídlami, ktoré aj napriek ich nefunkčnosti fascinujú svojou prítomnosťou. Viac ako 700 z nich bolo určených na mletie múky. Niektoré z nich boli zrekonštruované a stali sa živými svedkami obdobia, kedy Malorka bola významným pestovateľom obilia. Z ďalších si ich majitelia vybudovali obydlia, a tak tieto mlyny okrem kvalitného bývania zaručujú aj prekrásny výhľad na okolie a ochranu pred letnými horúčavami. Dodnes sa zachovalo asi 3 000 mlynov na čerpanie vody, z ktorých boli mnohé zrekonštruované zásluhou orgánov miestnej samosprávy a Združenia na záchranu mlynov. Cieľom je uchovať toto dedičstvo pre budúce generácie. Za zmienku stojí aj to, že niektoré mlyny sú opäť v prevádzke v súvislosti s využívaním veternej energie. Zaľúbený arcivojvoda: Ludvik Salvador Dovtedy náruživý cestovateľ, arcivojvoda Habsbursko - Lothrinský a Bourbonský, našiel na ostrove pokoj a harmóniu. Opustil viedenský dvor, obklopil sa umelcami a vedcami a venoval sa antologickému štúdiu tohto súostrovia, ktoré je dodnes uznávané mnohými historikmi a etnológmi. Po prvýkrát navštívil ostrov v roku 1867 a čoskoro tu kúpil prvý dom a po ňom ďalšie a ďalšie. Keď v roku 1915 zomrel, zanechal celý svoj majetok Malorčanovi, ktorý stál dlhé roky po jeho boku ako jeho osobný tajomník. Jeho potomkovia sú dodnes vlastníkmi týchto nehnuteľností. V dvoch z nich, v Miramar a v Son Marroig, sú dnes múzeá, dokazujúce výnimočnosť tohto excentrického Habsburga. Zámoček, ktorý dal postaviť pre svoju malorskú milenku, je dnes vlastníctvom ďalšieho náruživého obdivovateľa a priateľa Malorky, amerického herca Michaela Douglesa. Neviditeľná príroda: jaskyne Vápencovej geológii vďačí ostrov za početný výskyt jaskýň.
Aj keď sa ich dnes registruje asi 4 000, predpokladá sa, že ich zoznam nie je úplný. Medzi nádherné podzemné jaskyne patrí napríklad Sa Gleda, ležiaca medzi Portocolom a Porocristo, pod úrovňou mora. Je ešte stále predmetom skúmania a považuje sa za jednu z najväčších svojho druhu v Európe. Prírodné rozmary mali vždy vplyv na človeka. Prví Malorčania žili v jaskyniach, neskôr sa v nich ukrývali pašeráci a rozprávali sa o nich legendy. Niektoré z tých najkrajších boli sprístupnené verejnosti, napríklad v Arte, Campanete, Génové. Známe sú aj jaskyne Hams a Dračie jaskyne, ktorým na kráse pridáva aj 177 metrov dlhé jazero.
Mohlo by Vás ešte zaujímať:
Naše ďalšie projekty: Cyprus.sk | FreeJob.sk | Hurghada.sk | Jordansko.sk | Rhodos.sk | Sharmelsheikh.sk | Syria.sk
Odporúčame: Neplodnost.sk | Impotencia.sk | Freejob.sk | Ebooks.sk | Tu môže byť váš spätný odkaz |
|
Copyright © 2000 - 2023, Mallorca.sk * All rights reserved * Ochrana osobných údajov * Made in Slovakia |